Kto som

Hlohovčan

Som Hlohovčan, ktorý sa intenzívne zaujíma o kvalitu života okolo nás a o fungovanie hlohovskej samosprávy. Aj preto sme sa spolu s ďalšími aktívnymi Hlohovčanmi pred dvomi rokmi pustili do boja proti horiacej a zapáchajúcej skládke odpadu nad Hlohovcom. Neodradila nás prvotná neochota úradov, neprestali sme ani pod tlakom nevyberaných útokov a dosiahli sme, že dnes už skládka nehorí a nezapácha. Minulý rok som tiež do Hlohovca priniesol portál Odkaz pre starostu, cez ktorý môžu občania komunikovať priamo s vedením mesta.

Už v 90. rokoch som spojil niekoľko skupín mladých ľudí a usilovali uspieť so spoločným projektom na využitie AXA klubu. Poslanci vtedajšieho zastupiteľstva (mnohí z nich tam sedia dodnes) nás ale vypoklonkovali s tým, že by nás museli „metodicky usmerňovať“. Okrem toho som sa začiatkom 90. rokov autorsky podieľal na (dnes už dávno zabudnutej) prvej stratégii rozvoja Hlohovca po roku 1989.

Som Hlohovčan z bežnej hlohovskej rodiny, vychodil som v Hlohovci základnú školu aj gymnázium, kde som nejaký čas robil šéfredaktora školského časopisu. Ako mladý novinár som bol pár rokov členom redakčnej rady Života v Hlohovci. Manželka je vysokoškolská učiteľka, syn navštevuje základnú školu v Hlohovci, dcéra od letného semestra nastupuje na športové štipendium na univerzite v USA. Mama bola zdravotná sestra, otec, ako mnohí Hlohovčania, pracoval celý život v Slovakofarme, babka v Lubonase, dedko v Drôtovni, sestra učila na Obchodnej akadémii.

A pokiaľ ide o moje majetkové pomery – od čias pôsobenia v Rade Slovenskej televízie som ako verejný funkcionár volený v parlamente roky posielal majetkové priznania Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR – tieto priznania sú voľne prístupné na stránke Národnej rady SR.

Profesionál

V súčasnosti som výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky, mimovládnej organizácie, ktorá sa o. i. venuje analýze verejnej politiky na rôznych úrovniach. Po skončení Vysokej školy ekonomickej v 90. rokoch som začínal ako novinár, neskôr som pôsobil ako analytik v oblasti médií a verejnej politiky pre domáce aj zahraničné inštitúcie. Osem rokov som pôsobil vo verejnej funkcii – ako člen a väčšinu času aj predseda Rady Slovenskej televízie a Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (zvolený Národnou radou SR). Pôsobil som aj ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva súkromnej tlačovej agentúry SITA a poradca troch ministrov kultúry, podieľal som na príprave a pripomienkovaní desiatky zákonov. Som spoluautorom štyridsiatich kníh, ktoré nájdete vo viac ako stovke knižníc po celom svete, vrátane Kongresovej knižnice vo Washingotne či univerzitných knižníc v Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde.

Športovec

Erbový hlohovský šport – hádzanú – som hrával ako starší žiak iba rok, od strednej školy som presedlal na basketbal. Reprezentoval som gymnázium, neskôr aj vysokú školu a začiatkom 90. rokov som niekoľko rokov hrával basketbal aj súťažne – za vtedajší hlohovský basketbalový klub BK Avízo S.A.F.A Hlohovec. V roku 2007 som založil tenisový klub HTC Hlohovec, v ktorom dodnes pôsobím ako predseda a licencovaný rozhodca Slovenského tenisového zväzu. Po siedmich rokoch sa náš klub dostal do najlepšej tridsiatky klubov na Slovensku, v oficiálnych súťažiach družstiev nás reprezentuje takmer 80 hráčov od detí až po seniorov. V roku 2014 naše ženy postúpili do tenisovej Extraligy a ako tretí hlohovský športový kolektív po hádzanároch a squashistoch budú hrať najvyššiu slovenskú súťaž.

Skládka Vlčie hory

Po dvoch rokoch bojov s prevádzkovateľmi neustále horiacej skládky Vlčie hory, proti ich zámeru urobiť z Hlohovca skladisko nebezpečného odpadu pre celé Slovensko a s neochotou úradov, po osobných útokoch na dobré meno a majetok ľudí, s ktorými sme sa do ochrany zdravého prostredia pre Hlohovčanov pustili, sme dosiahli, že skládka dnes nehorí a nezamoruje ovzdušie zápachom ako predtým. A presvedčili sme aj poslancov, ktorí sa úpravou územného plánu mesta usilujú zastaviť plány na rozširovanie skládky nebezpečného odpadu.

Lepší Hlohovec

V spolupráci s nezávislými poslancami Mestského zastupiteľstva sa nám o. i. podarilo pripraviť a presadiť zmenu rokovacieho poriadku zastupiteľstva, vďaka čomu dnes poslanci rokujú popoludní, keď ich prácu môže efektívnejšie kontrolovať aj bežní občania. Podarilo sa nám tiež prostredníctvom tlaku, ktorý sme vyvinuli, zastaviť pokus o presadenie „náhubkovej“ novely rokovacieho poriadku zastupiteľstva, ktorá by obmedzila priestor pre vystúpenia občanov.

Transparentnejšia Slovenská televízia

Ako volený verejný funkcionár – predseda Rady Slovenskej televízie, som hneď po nástupe do funkcie zaviedol online prenosy zo zasadnutí rady s cieľom sprístupniť rokovania rady širokej verejnosti a zvýšiť tak transparentnosť rozhodovania tohto voleného orgánu. Získal som za to v roku 2005 v súťaži Infočin roka ocenenie za Priateľský čin roka.

Šport v Hlohovci

V roku 2007 som v Hlohovci založil tenisový klub HTC Hlohovec, ktorý dodnes vediem ako predseda. Za sedem rokov sme klub dotiahli do najlepšej tridsiatky klubov na Slovensku (spomedzi viac ako 200 aktívnych klubov) a len v tomto roku nastúpilo v našich farbách v oficiálnych súťažiach družstiev organizovaných Slovenským tenisovým zväzom takmer 80 tenistov a tenistiek. Absolútnu väčšinu z nich tvoria deti a mládež od 8 do 18 rokov. Naše ženy navyše tento rok postúpili medzi slovenskú elitu do Extraligy a stali sa tak po hádzanároch a squashistoch len tretím hlohovským kolektívom, ktorý bude pôsobiť v najvyššej slovenskej súťaži.

Publikačná činnosť

Za posledné dve desaťročia som sa autorsky podieľal na vzniku viac ako štyridsiatich kníh, predovšetkým na tému médií a verejnej politiky. Okrem slovenských sa dajú nájsť aj vo viac ako stovke zahraničných knižníc po celom svete, vrátane Kongresovej knižnice vo Washingotne či univerzitných knižníc v Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde. V roku 2014 sme s kolegami získali za súborné dielo Odkiaľ a Kam. Dvadsať rokov samostatnosti Cenu Dominika Tatarku.